Hlavná strana

Krátky opis

Vystavené diela na tejto skupinovej výstave otvárajú priestor pre zamyslenie sa nad tým, ako sa princípy kolektívnej inteligencie dajú preniesť do ľudskej skúsenosti a čo sa stane, keď sa hranice medzi jednotlivcom a celkom začnú rozplývať.

Názov podujatia

Teória roja

Miesto konania / kraj

Trnava / Trnava

Termín konania

02.05.2025 - 31.12.2025

Popis projektu

Galéria Jána Koniarka

Teória roja

Umelci a umelkyne: Tilman Aumüller & Zuzana Žabková, Linda Boļšakova, https://www.manifesta15.org/map?lat=41.54148413224276&lng=2.1608115556599277&zoom=11&page=participants-slug&slug=felix-blume"> style="color: windowtext;">Félix Blume, Petra Feriancová, Matej Gavula, https://www.manifesta15.org/map?lat=41.54148413224276&lng=2.1608115556599277&zoom=11&page=participants-slug&slug=felix-blume"> style="color: windowtext;">Cao Guimarães & https://www.manifesta15.org/map?lat=41.54148413224276&lng=2.1608115556599277&zoom=11&page=participants-slug&slug=felix-blume"> style="color: windowtext;">Rivane Neuenschwander, Svätopluk Mikyta, Paula Malinowska, Jakub Nepraš, Boris Ondreička, Luana Perilli

Kurátorka: Lýdia Pribišová

25. 9. – 30. 11. 2025

 

Predstav si, že si vtákom v kŕdli. Krídla ťa nesú, ale o smere nerozhoduješ ty. Vzduch okolo je pretkaný nepatrnými náznakmi – drobným záchvevom peria vtáka vedľa teba, náhlym sklonom jeho tela. Reaguješ skôr, než stihneš myslieť. Tvoje telo ťa vedie. Keď jeden z vás ucíti nebezpečenstvo, vyrazíte všetci, akoby ste boli jedno.

Podobne to funguje u mravcov, včiel či iných živočíchov žijúcich v spoločenstvách. Na prvý pohľad sa môže zdať, že jednotlivý mravec vie, čo robí, a má svoj plán. Pri bližšom pozorovaní však vidíme, že samotný mravec je bezradný a neobratný. Nie jednotlivec, ale kolónia ako celok je tá, ktorá reaguje rýchlo a efektívne. Mravce zanechávajú feromónové stopy a prostredníctvom jednoduchých pravidiel kolektívne vytvárajú efektívne cesty k potrave. Podobne včely dokážu prijať zásadné rozhodnutia o tom, kde založiť nové hniezdo, aj keď mnohé jednotlivé členky roja nesúhlasia – dôležitý je mechanizmus zhromažďovania informácií, hodnotenia a hlasovania.

Odkiaľ táto múdrosť pochádza? Ako sa z jednoduchých činností jednotlivcov skladá konanie celku? Kolektívne schopnosti spoločenstiev, kde nikto nerozumie celkovému obrazu, no každý prispieva svojím dielom, pôsobia ako zázrak. Žiadny vodca neudáva smer, správanie sa riadi jednoduchými lokálnymi pravidlami a neustálymi interakciami. Vedci tento fenomén označujú ako samoorganizáciu.

Na týchto princípoch stojí teória roja či rojová inteligencia. Tá nevznikla ako jednorazový „vynález“, ale skôr ako interdisciplinárny koncept, ktorý sa formoval od 80. rokov 20. storočia. Podľa nej riešenie zložitých problémov vzniká zo spoločného správania jednoduchých, decentralizovaných členov, ktorí reagujú na svoje bezprostredné prostredie a na seba navzájom. Výsledkom je komplexné a inteligentné globálne správanie bez centrálneho riadenia. Tento koncept inšpiruje aplikácie v robotike, optimalizácii či rozhodovacích procesoch. Dopravné systémy, finančné trhy alebo rôzne predikčné modely často využívajú algoritmy odvodené od správania sa mravcov alebo vtáčích kŕdľov.

Aj ľudské telo funguje na podobnom princípe – jednotlivé orgány či bunky sa riadia jednoduchými pravidlami a spoluvytvárajú komplexný systém. No keď prenesieme rojovú inteligenciu na ľudské spoločenstvá, výsledky sú nejednoznačné. Dynamiku davu totiž vo veľkej miere ovplyvňuje vôľa a emócie. Avšak, pri spoločnej meditácii, tanci či kolektívnom športe môžeme cítiť, ako sa jednotlivé telá a mysle zlaďujú do jedného rytmu. Podobne ako kolónie karasov, ktoré sa riadia pravidlami držania sa pohromade, spoločného smeru a vyhýbania sa kolíziám, aj ľudia dokážu zažiť stav, v ktorom sa jednotlivec stáva súčasťou väčšieho organizmu.

V prírode poskytujú veľké skupiny jednotlivcom ochranu, zvyšujú šance nájsť si potravu či partnera a umožňujú sledovať migračné trasy. Skupina je múdra iba vtedy, keď každý člen zodpovedne prispieva svojím dielom. Výstava skúma možnosti inšpirácie týmto fenoménom. Podnetom pre jej vznik bol text Petra Millera „Teorie hejna“ publikovaný v National Geographic.[1]

Niektoré diela na výstave k teórii roja odkazujú priamočiaro, avšak niektoré zámerne vybočujú z danej tematickej línie, kladú otázky o tom, ako ju možno vnímať v kontexte ľudského správania, či už ide o vyprázdnené mechanické synchronizované pohyby na spartakiáde v dielach Svätopluka Mikytu, alebo záznam vzopätia sa vôle, ktorá vedie proti živelnému valiacemu sa davu vo videu Run od Mateja Gavulu. Polemický pohľad na teóriu roja ponúka Boris Ondreička a navrhuje do nej „včleniť rozhodujúcu rolu podvratnej individuálnej zvedavosti, a nepredpokladateľnej, prototypickej kreativity“.

Vystavené diela otvárajú priestor pre zamyslenie sa nad tým, ako sa princípy kolektívnej inteligencie dajú preniesť do ľudskej skúsenosti a čo sa stane, keď sa hranice medzi jednotlivcom a celkom začnú rozplývať.

Späť